Dni od 24. do 26. decembra sú dňami pracovného pokoja, na ktoré tento rok nadväzuje nedeľa 27. decembra.
Obdobie Vianoc sa začína tzv. Štedrým dňom, ktorý pripadá na štvrtok 24.
decembra a ktorým sa končí obdobie adventu. Patrí k nemu štedrovečerná
večera, pred ktorou sa v mnohých rodinách dodržiava pôst.
K štedrovečernej večeri patria vianočné oblátky, vyprážaná ryba (kapor)
a zemiakový šalát, kapustnica, alebo tiež šošovicová polievka – jedlá,
ktoré sa podávajú pri štedrovečernom stole sa líšia podľa regiónov
Slovenska.
K Štedrému večeru patrí rozbaľovanie darčekov pod vianočným stromčekom.
Katolíci chodia na tzv. polnočné omše, ktoré sa však často konajú aj
skôr, než presne o polnoci. Polnočná bola zavedená v polovici 5.
storočia a začala sa sláviť v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore. V
tomto chráme sú uložené relikvie z betlehemských Jasličiek. S polnočnou
omšou a so Štedrým večerom sa spája spievanie vianočných piesní a
kolied. Obľúbená a svetoznáma je rakúska melódia Tichá noc, svätá noc,
ktorú skomponoval v roku 1818 organista Franz Xaver Gruber. V českých
kostoloch je obľúbená Česká mše vánoční, alebo ľudovo tzv. rybovka,
cirkevná skladba, ktorú v roku 1796 zložil skladateľ a zberateľ ľudových
piesní Jakub Jan Ryba.
V gréckokatolíckej cirkvi sa slávi v neskorších večerných hodinách Veľké
povečerie. V evanjelických chrámoch sú slávnostné štedrovečerné služby
Božie na Štedrý deň popoludní a večer. Slávnostné bohoslužby sa konajú
aj v Reformovanej kresťanskej cirkvi a v iných kresťanských chrámoch.
Po Štedrom dni nasleduje prvý sviatok vianočný, Narodenie Pána (25.
december), ktorým si kresťania pripomínajú narodenie Ježiša ako
chudobného dieťaťa v Betleheme i jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému
priniesol spásu.
Hoci tento deň pravdepodobne nepredstavuje skutočný dátum narodenia
Ježiša, oslavuje sa ako cirkevný sviatok. Prvý raz sa spomína
v kalendári, ktorý v roku 354 zostavil a vyzdobil grécky umelec Furius
Dionýz Filokal na základe rímskych tradícií. V občianskej časti
kalendára na deň 25. decembra pridal Filokal poznámku "ôsmy deň pred
Januárom narodil sa Kristus v judejskom Betleheme". V antickom Ríme bolo
zvykom sláviť narodeniny veľkých osobností, a keď presný dátum ich
narodenia nebol známy, vybral sa symbolicky nejaký iný významný deň. V
Ríme sa teda zrejme slávili Vianoce už okolo roku 330.
Druhým sviatkom vianočným, 26. decembra, si kresťania pripomínajú
Svätého Štefana, diakona a prvého mučeníka, ktorý bol pre vieru v Ježiša
Krista ukameňovaný.
K vianočným sviatkom patrí aj 6. január, slávnosť Zjavenia Pána (Traja králi).